Ráno som si dala prechádzku k moru, sama, vzduch bol chladný, pre istotu som si okolo mojich námorníckych šiat kúpených ešte minulé leto na Slovenku dala cez plecia uterák. Vonku bolo asi 22 stupňov, pod mrakom, celkom nezvyčajný pohľad na toto slnečné Chorvátsko. Ale more bolo krásne, ako vždy. Vlnky sa pohojdávali, bol mierny vetrík, v diaľke na juhozápade bolo vidno občasné blesky a následne bolo počuť hrom. U nás nepršalo. Bude pršať či nie? Ako som tak sedela na lavičke, zacítila som kvapku. Potom druhú. A ďalšie som si všimla na mori. Kvap, kvap. Zdvihla som sa teda a pomalým vychádzkovým krokom som popod to pršiace zlato kráčala domov. Teda – do nášho domova, ktorý sa za niekoľko hodín stane domovom pre niekoho ďalšieho. Skutočné zlato, vzácnosť. V Európe je inde také sucho… Tí Francúzi v Zadare, ktorí bývajú v nejakom mestečku pri nemeckých hraniciach, hovorili, že u nich je tak sucho, že úplne vyschla tráva a ovocie opadlo zo stromov, ešte nedozreté, nemalo vlahu… že to bol veľmi smutný pohľad. Tak takéto suchá sme u nás na Slovensku asi až nemali. V Chorvátsku neviem. Vraj tu pršalo aj zopár dní pred naším príchodom, ani krajina sa mi tu nezdá nejako slnkom spálená. Tak tu je pravdepodobne vlahy ako-tak dosť. A po mojom návrate do domčeka sa riadne rozpršalo. A pršalo, voda sa liala aj z odkvapovej rúry prúdom dole.

Čo robiť s mojím boľavým chrbtom a v daždi? Napadlo mi, čo som ešte chcela spraviť s Jankom aj deťmi tuto v Chorvátsku – pozrieť si film Poklad na striebornom jazere. Tento film bol točený v okolí Plitvických jazier, okolo ktorých sme tu cestovali. A kam sme sa chceli ísť aj pozrieť, ale to by bol výlet na celý deň, keďže od nás je to asi na hodinu – dve cesty. Tak keďže sme tam nestihli ísť, tak si aspoň pozrieme film a pokocháme sa krásou jazier a okolitých chorvátskych hôr – aspoň teda v televízore. Film bol na youtube v češtine, tak sme si sadli na gauč, dojedli kúpený koláčik a pozerali. Deťom som priebežne hovorila, že to je akože Amerika, ale naozaj sú to Plitvické jazerá, akože sa tí banditi s Winnetou-om a Oldshatterhandom bijú, ale že to nie je naozaj… až ma Maťko zahriakol, nech už tie „akože“ nehovorím, nech radšej pozeráme. Deťom sme film komentovali, vysvetľovali, keďže v strede filmu už bojoval každý s každým a každý každého prenasledoval (banditi, Winnetou s „bledými tvárami“ a indiánsky kmeň Utahovia). Uvedomila som si, že som tento film až dnes pozerala prvý krát pozorne, že som pochopila dej filmu. Dovtedy som si z filmu pamätala iba, že sa stále niekto s niekým bil – a potom ten zaujímavý koniec filmu. S Jankom sme sa usmievali nad tým, ako bola tá krásna herečka, ktorú asi 3 krát chytili a priviazali s jej snúbencom, stále namaľovaná, bielo-ružovú kockovanú blúzku mala aj v tej divočine bezchybne čistú a vyžehlenú . Ale bol to milý film.

Obed – cestoviny s omáčkou. A oddych. Po oddychu rozprávka na Jednotke – Stolček, prestri sa. A potom balenie. Najviac času nám zabralo vyfukovanie všetkého nafúknutého koleso-donat, nafukovačka, delfín a všetky ďalšie nafukovátka – rukáviky, lopta, kolesá… tak asi hodina sušenia, vyfukovania a komprimovania do ruksaku. Naše veci do kufra, dievčatá si pobalili svoje veci, Maťko svoje.

Večer sme si dali teda poslednú túto-dovolenkovú prechádzku s koláčikmi . Sadli sme si na lavičku, spomínali, pozerali. Posledná foto s morom. A koláčiky. Janko obľúbené pivo Karlovač. Zopár plechoviek si berie aj na Slovensko.

Večera – dojedenie zvyškov, dokombinovanie, čo s čím sa dá jesť, ako to spraviť, aby toho zostalo čím menej. Nakrájať paradajky, papriky na cestu, uvariť zvyšné vajíčka na cestu, nakrájať zvyšný syr. Dať veci do umývačky (mali sme poslednú tabletu do umývačky, tak sme ju šetrili ) umyť veci.

Tak. Vďaka Bohu aj chrbát ma už menej bolí. Aj vďaka tabletkám a oddychu. Dnes sme boli dnu, ale aj tak to bol pekný deň, taký oddychový.

Aby tento text nebol taký „prázdny“, tak mi napadlo spísať, čo sa nám osvedčilo zobrať a čo je dobré zobrať aj nabudúce:

– látkové utierky (asi 5 ks). Tuto boli len jedna či dve.

– tablety do umývačky – asi 10 kusov

– prášok na pranie – na 5-6 práčok

– soľ v nádobke – asi 100g

– cukor tu bol, ale asi by bolo dobré nejaký zobrať nabudúce pre istotu

– korenie – aspoň základné – čierne korenie, oregano, bazalka, vegeta

– olej – mali sme si zobrať nejaký lebo kupovať celú fľašu na to párkrát varenie sa neoplatí

– múka – aspoň trocha na obaľovanie… – chcela som skúsiť spraviť kalamáre a na to bolo treba ozaj len zopár lyžíc múky

– lieky – zobrala som všetky možné vitamíny, Paralen – pre dospelých aj deti, Ibuprofen (pre dospelých aj pre deti), lieky proti hnačke, kvalitné probiotiká. Čo by som nabúde zobrala je framykoin, kalciová masť (Lauri sa raz tak šmykla na kamienkoch, že si zdrala kožu, tak by sa mi tá masť hodila). Mali sme alpu – tá má široké použitie. Tiež som vzala malú lekárničku do rupsaku – boli tam rýchloobväzy, nožnice (aj tie sa zišli), klasické obväzy. Fenistil masť a kvapky.

– otvárač na konzervy, na víno, na pivo, škrabku – všetko bolo v domčeku, ale vzala by som to aj tak – pre istotu.

– nádoby na jedlo – zišli sa aj na prenose jedla na výlety

– chladiaca taška – brali sme v nej vodu na pláž, aby sa nám na pláži úplne neuvarila

A to je asi všetko z takých bežných vecí.

Tieto moje zápisky ukončím a s vami sa rozlúčim 3 vecami:

– som rada, ak sa Vám zápisky páčili, ak ste sa niečím z nich dokonca nechali inšpirovať

– Emkina hláška pred spaním: „Mamka, ten film by sa mal volať Poklad na Plitvickom jazere“ 

– a má pravdu

– som a sme veľmi vďační Bohu za tieto dni – za tie pekné, aj za tie ťažšie, za krásne zážitky, pekné spoločné chvíle, nové vedomosti, tiež nových kamarátov a veríme, že aj zlepšené zdravie celej našej rodiny. A pripájam obrázok s biblickým veršom, ktorý mi dnes poslal náš kamarát M. R. – ďakujeme!

Zajtra cestujeme. Budeme vďační za každú modlitbu za Božiu ochranu nad nami. Ďakujeme.