Druhý deň je za nami. Ach, to bol náročný deň! Ale krásny.

Ráno sme sa naraňajkovali – výborný čučoriedkový jogurt – chutil mi úplne ako náš čučoriedkový SABI jogurt, fajný, s čučoriedkami. Mňam. A k tomu croissanty, plnené marhuľovým lekvárom. Káva, dvojitá pre istotu a kakavko. A išlo sa na pláž!

Našli sme si miestečko na kamienkoch trochu viac doprava – pri jednej maďarskej rodinke. Neskôr si k nám položili ležadlá dvaja dôchodcovia-manželia z neznámej krajiny, keďže za celý čas, to tam boli, neprehovorili ani jedno slovo. Teda – možno aj prehovorili, len ja som ich ozaj nepočula sa spolu ani rozprávať. Pán celý čas ležal a spal a pani sedela a pozerala sa okolo. Také to bolo trochu smutné, že sú pri mori, spolu, ale že si už nemajú akoby čo povedať. Rozmýšľala som, ako sa im takto spolu žije – keď si už akoby nemajú čo povedať.. Či ona má aspoň nejaké kamarátky, s ktorými sa porozpráva…

Ale nie o tých susedoch som chcela, ale o mori a o násTak sme teda prišli, riadne sme sa natreli. Kúpila som opaľovací krém v spreji – perfektná vec, rýchlo sa tým človek ponatiera – a hlavne, keď sa má ponatierať celá naša 5členná rodina. Postavili sa deti i Janko do ranu a striekala som – najprv ruky – poroztierať. Potom tvár – poroztierať. A tak ďalej. Chrbátiky sme si natreli vzájomne. A išlo sa do vody!

Emka si dala svoje obľúbené detské plutvy – hrá sa, že je morská panna. A šup na nafukovačku. A ja som ju vozila a vozila. Poradila som jej, aby si ľahla na nafukovačku na bruško tak, aby jej nožičky (plutvy) trčali do vody – že mi môže tými plutvami robiť motor. Tak aj trochu motor robila, poháňala nafukovačku. Lauri – znova jej TOP – potápačské okuliare a šnorchel. A obe dievčatá s rukávikmi, samozrejme. Za nejakú dobu sa odhodlal do vody aj Maťko. Síce mu bolo chladno, ale odvážil sa a aj bol spokojný. Tak sme si všetci piati plávali. Po čase som si okuliare požičala od Laurušky ja a začala som frajerovať a potápať sa. Reku – podplávam nafukovačku, deti sa tešili na mamkinu akciuNo, potopila som sa, nohy vyšvihla hore, hlavu dole a plávala som, plávala… len – nejako mi nohy veľmi nadnášali moje topánky na spôsob crocsov – stále mi nohy vynášali hore, tak som ledva ledva podplávala nafukovačku, tuším som aj pätou do nej omylom kopla. Nevadí, frajerina bolaA našou vášňou pre šnorchlovanie sa nakazil aj Janko – dal si okuliare a chcel aj šnorchel – ale že mu to v ústach vadí a že ho z toho napína na zvracanie…, tak teda skúsil plávať pod vodou s okuliarmi. Asi to bolo jeho prvý krát v živote. Maťko bol s nami, všetci okolo tej nafukovačky s morskou pannou

Na chvíľu sme vybehli na breh si posedieť. Dali sme si broskyne, veľmi dobre nám padli. A dofúkala som obrovské ružové koleso v tvare odhryznutého donutu. Do neho som vo vode posadila Lauri, nech aj ona má pohodičku ako Emka. Tak som ju vozila. Potom si do neho vliezla ako do kolesa a išli sme za Jankom s Emkou. Ale tí nám nejako unikali. A tak sa začala naháňačka – plávala som s tými kroksami ako som vedela (slabšie) a Lauri kopala nohami, snažila sa pomôcť aj rukami. Ale aj tak boli rýchlejší. Nakoniec sme ich dohnali – ale to len preto, lebo prišli po bójky, ktoré vyznačovali, kde sa končí kúpanie a kde začínajú loďky.

Vysušili sme sa a keďže sme mali ešte trochu síl, tak sme sa vybrali do centra Viru spraviť drobné nákupy – pohľadnice, zameniť aspoň nejaké kuny. Zaparkovali sme pri pláži Jadro, kde bolo nespočet áut, ľudí, neďaleko nákupná zóna so stánkami. Našli sme novinový stánok a na náš podiv tam bolo napísané, že menia peniaze. Kurz mala pani v stánku 7,2 kuna za 1 euro. Ako sme tam stáli a rozprávali sa, či je to dobré, či pôjdeme inde hľadať lepší kurz.., tak sa ozval pán, čo si v stánku niečo kupoval a zjavne sa s predavačkou poznal, že on má lepší kurz, že má 7,5, tak sme kuny kúpili od neho. No – nebolo nám všetko jedno, či sú pravé, Janko kontroloval vodoznak a tak celkovo pozeral, či sú peniaze ok. Ale asi boli, keďže neskôr nám ich zobraliVymenili sme len asi 20 eur – reku, zvyšné budeme platiť kartou (všade možne sa dalo platiť kartou – aj v tom bistre na pláži). Aj tak má prejsť, pokiaľ viem, v blízkom čase k prechodu Chorvátska na eurá – tak nám budú nejaké zvyšné kuny zbytočné.

A s čerstvými kunami sme sa vybrali na trh. Lauri sme kúpili nádhernú šiltovku s kvetmi a názvom Croatia, Emke taký veselý klobúčik s očkami a ušami a takými dlhými šnúrkami dole s takým „stláčatkom“. Nakoniec sme došli na to, že keď sa to stláčatko stlačí, tak uško hore na klobúčiku skočí hore. Taká zlatá dovolenková somarinkaAle Emke úžasne pristane – ona je tiež celá taká veseláMaťkovi sme nekúpili nič – šiltovku nechcel, ani nič iné tam nebolo. ALE Janko mu dal drobné kuny a aj menšie peniaze lipy. Maťko ako zberateľ mincí sa potešil, že má nové prírastky. Tak on nebude mať šiltovku ani nič iné nejako nasilu, ale budeme mu dávať drobné kuny a lipy.

Po tomto výlete sme si spravili neskorý obed – cestoviny s vajcom a syrom. A išli oddychovať. Skončilo to tak, že sme obaja s Jankom zaspali na asi 2 hodiny, zobudili sme sa okolo 18:50. Večer bol znova plný – Lauri sa MUSELA ísť kúpať, ok, tak sme z domu išli o 20:00, bolo už po západe slnka, tak sa kúpala v takom šere. Ale pre každý prípad už len úplne pri brehu – kde by som ju ja tam lovila a zachraňovala, keby sa jej nedaj Bože niečo stalo. Po návrate do domčeka sme sa rozhodli, že si teda dáme ešte krátku prechádzku všetci von – vzduch bol mimoriadne voňavý od soli a asi aj mimoriadne zdravý. Vraj sú tu doby, kedy je dobre ísť k moru kvôli zdraviu, nejaké jóny… ešte to nemám naštudované, ale možno aj ten večer je na to vhodný. Zobrali sme si vonku kúpené koláčiky – také, čo sa robia aj u nás – dnu biele, von kakao a kokos. A tak sme si ich dali na pláži na lavičke, Janko si zobral svoje obľúbené pivo Karlovač.

A potom sprcha, večera (ja som už nevládala, tak si deti nabrali a zohriali cestoviny samé – krása, ako sa posúvajú v sebaobsluhe)a oddych. Janko si pustil cez Skylink Dvojku a pozerá nejaký film, ja ležím a ťukám. Nejako mám dojem, že zajtra ráno na to nebude čas.

Dobrú noc! Idem snívať o ďalšom dni. Od kamaráta I. M. sme dostali dobré tipy, kam ísť, čo vidieť, kde je teplejšia voda…Tak je o čom rozmýšľať. Pekný deň za nami. Vďaka Bohu