Je piatok ráno a za nami je prvý deň v Chorvátsku – konkrétne na ostrove Vir. Náš domček je v uličke, kde najčastejšou ŠPZ-kou je Slovensko. A tak je to aj na pláži – v okolí sa ľuďom zdravím „dobrý deň“ s tým, že je veľmi pravdepodobné, že mi budú rozumieť.

Včera – hneď, ako sme vstali, sme sa išli s Lauri kúpať, nedalo sa odolať. Voda je takej bazénovej teploty, teda svieža. Keď sme vchádzali do mora, tak sa nám jeden pán – znova Slovák – prihovoril. Tak som sa ho – zjavne znalého pomerov v Chorvátsku – opýtala, kedy zvykne byť najteplejšia voda – tak vraj teraz – koncom augusta. Ale že pred pár dňami boli búrky, tak sa voda premiešala a ochladla. Tak máme teda chladnejšiu vodu ako zvyčajne. Ale je teplejšia, ako býva voda na Sídlisku 3 v Prešove, tak je fajn.

Na raňajky sme si dali jogurty s čudnými sladkými rožkami – vyzeralo to ako francúzske briošky. Jogurty mali chuť našich Rajo jogurtov – trošku taká neprírodná. Chvala Bohu máme v apartmáne kávovar, tak to bolo aj s kávou, deti s kakavkom. Po raňajkách sme sa išli znova kúpať. Lauri je nadšená milovníčka vody, tak chcela zobrať celú vodnú výbavu, čo máme. Jednoznačne to vyhrali plutvy, potápačské okuliare a šnorchel. A napodiv sa naučila aj šnorchlovať. Jediný problém, je dať na dno nohy s plutvami – to jej ešte musím nohy potlačiť na dno jaEmke má pred vodou väčší rešpekt – najviac sa jej páčilo, keď si ľahla na nafukovačku a ja som ju vozila hore-dole. Bola taká uvoľnená, akoby ležala na posteli. Až som bola ja z toho mierne v strese, aby ju nejako neprekvapila nejaká vlnka – aby jej nešpliechla do oka. Ale všetko bolo fajn, mala som dojem, že by na tej nafukovačke bola schopná aj zaspať. A Maťko vošiel do vody po kolená, pozeral sa do vody – a vraj našiel mincu, ale že mu vypadla z ruky, tak prosil Lauru, aby ju našla s potápačskými okuliarmi. Len minca už bola zapadnutá medzi kamienkami na dne.

Na obed sme boli v jednom bistre na pláži. Pozreli sme si na internete hodnotenia a mala 3,5 hviezdičiek – teda to bolo celkom dobré. Dali sme si s Jankom ražniči a deťom sme objednali pizzu. Maťko mal salámovú pizzu – v popise bolo, že je tam „winter salami“ (teda zimná saláma) – netuším, aká to jeDievčatá mali preloženú pizzu calzone so syrom. Toho syra tam dali neeeeeskutočne veľa! A naše ražniči bolo super – napichané asi bravčové mäso, opečené a bolo to podávané s červenou omáčkou v mištičke – prišlo mi to ako pomixované lečo, k tomu nakrájaná červená cibuľa a dali sme si k tomu krokety. Mňam. Janko si dal čapované pivo – a že mu veľmi chutilo. My sme mali medzinárodný nápoj- Colu.

Poobede sme si dali oddych, aj keď Laura bola nešťastná, že sa už hneď nejdeme kúpať. Po oddychu sme teda nabalili znova plážové veci a išli na pláž. Šnorchlovanie, zábava s nafukovacím delfínom, nafukovačkou, kolesom, plávacou doskou… Super sme sa vybláznili. Po čase už mala Emka dosť, tak šli s Jankom do domu. A my s Lauri sme pokračovali. Keď som už ja mala dosť, tak som si dala nafukovačku na deku a uterák, aby nám nepraskla, a ľahla som si a zavrela oči. Lauruške som povedala, aby už nešla do vody, tak sa hrala pri mne s vodnou pištoľou – striekala do výšky, robila rôzne oblúky – a ja som len ležala. Vrátili sme sa okolo 18:45.

A to sme už pomaly štartovali, aby sme išli na úplný koniec ostrova, kde sme si chceli pozrieť západ Slnka. O tejto „atrakcii“ sa zjavne z internetu dozvedeli viacerí, keďže ten kraj ostrova bol plný ľudí, autá parkovali popri ceste. Okraj ostrova je s červenou pôdou a sú tam útesy. nádhera. Čo je úplne fascinujúce, čo sme videli vlastne už počas cesty na ten okraj, je to, že na severnej strane vidno nejaký pás (potom sme zistili, že to je dlný ostrov na severe od nás) a za tým sa týčili majestátne obrovské kopce. Nikdy som si Chorvátsko nepredstavovala, že sú tam až takéto kopce. Pozreli sme sa, že sa volajú Velebit a najvyšší vrch Vaganski vrh má 1758 metrov. Keď zoberieme, že Jadranské more je vo výške 0 metrov nad morom, tak ten najvyšší vrch má skutočné prevýšenie 1700m! Pre porovnanie sme si pozreli, v akej n. m. je napríklad Starý Smokovec – ako východzí bod do Tatier – tak je vo výške 1010m n. m. Najvyšší vrch – Gerlach – má 2654 m, tak prevýšenie je cez 1600m. Takže keď človek chce vyliezť na Vaganski vrh, tak prekoná podľa všetkého väčší výškový rozdiel. No – to bolo pre mňa ozaj zaujímavé. No a západ Slnka bol očarujúci – Slnko postupne chytalo červenú farbu a pomaly zapadalo, pred ním pár oblakov, tak to vytváralo krásne čiary cez slnečný kruh, akoby jeho ozdobu. Mali sme aj ďalekohľad a foťák, tak sme to mohli pozorovať zblízka a aj tú krásu zvečniť do pár záberov.

Večer sme sa osprchovali, dojedli nedojedené pizze z obeda a odpadli do postele. Janko si zvládol ešte otvoriť miestne víno, ja som už snívala o ďalšom dni. Včera sme si popozerali, čo je tu na okolí na pozeranie, tak niečo z toho možno aj dnes zvládneme.

Som Bohu veľmi vďačná, že nám dal túto príležitosť vypnúť, kúpať sa v mori a vidieť niečo nové.